Zdroj: https://www.placemania.sk/devinska-kobyla-sandberg-waitov-lom/

Vykročte zo zabehaných chodníčkov, poďte sa stratiť... A opäť nájsť na trase kopírujúcej svetoznámy stredoveký labyrint. 

Symbolika života 

Iba polhodinová nenáročná prechádzka, z väčšej časti po dobre značenom modrom turistickom chodníku, delí Stockerku od raja. Pravdaže, len toho symbolického. Waitov lom, rozprestierajúci sa na západnom svahu Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla, zdobí replika vychýreného francúzskeho labyrintu. V minulosti ho pútnici nazývali cestou do raja. 

Prekľučkovanie sa od vonkajšieho obvodu po stredový bod sa dá poňať ako podobenstvo pozemského života, ktorý je málokedy nalinajkovaný a skôr so svojimi výzvami vyžadujúcimi nečakané zmeny smeru pripomína pôdorys labyrintu. Dostať sa do cieľa znamenalo pre pútnika úspešne prejsť spletitú „cestu životom“ a na konci nájsť raj.

Waitov lom v Devínskej Novej Vsi s replikou populárneho francúzskeho labyrintu
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=zRJa-lVKYuA

Antický trend, ktorý sa stále vracia  

Labyrinty v sebe odjakživa nesú prvok mystéria. Tajomno živí aj fakt, že historici stále nemajú jednoznačnú odpoveď, s akým cieľom ich naši predkovia začali budovať. Isté je, že sú architektonickým trendom, ktorý sa v priebehu dejín teší opakovaným návratom.

Labyrinty stavali už v antickom Egypte a Grécku. Zlatú éru zažívali v kresťanskej stredovekej Európe. V období renesancie nabrali podobu komplikovaných záhradných bludísk a od 80. rokov 20. storočia sa spájajú s wellness technikami na posilnenie všímavého stavu mysle. 

Jeden z najslávnejších a najnapodobovanejších možno nájsť v areáli gotickej katedrály vo francúzskom mestečku Chartres, približne 100 kilometrov juhozápadne od Paríža. 

Svetoznámy labyrint vo francúzskom mestečku Chartres

Zdroj: https://www.placemania.sk/devinska-kobyla-sandberg-waitov-lom/

Najinšpiratívnejší labyrint sveta 

Práve ten chartreský sa pre svoj jednoduchý pôvab stal šablónou vyše tisícky replík, ktoré originálu vzdávajú hold a udržiavajú jeho legendu živú. Skrášľujú verejné priestranstvá po celom svete, v botanických záhradách, nemocniciach a rekondičných centrách, v mestských parkoch či v univerzitných záhradách od austrálskeho Queenslandu cez kanadské Toronto až po našu Bratislavu. 

Čísla & fakty labyrintu v Chartres, ktorým bol inšpirovaný labyrint vo Waitovom lome

Na začiatku bolo zaľúbené gesto

Svetovú hviezdu – či presnejšie kruh – do areálu bývalého kameňolomu priniesol Slovák Martin Káľavský. Dôvod? Nuž láska! Malo to byť romantické gesto pre niekdajšiu priateľku a zjavne s nevšedným darčekom zabodoval, lebo obdarovaná sa neskôr stala jeho manželkou. 

Hoci sa na labyrinte po 18 rokoch podpísal zub času, dodnes robí radosť všetkým, ktorí majú cestu okolo, rozhodnú sa zísť z turistickej cesty a dať si krátku meditačnú pauzu. Labyrint nemá slepé uličky, takže v doslovnom zmysle sa v ňom stratiť nemožno, zato však pozýva na chvíľkové stratenie sa v myšlienkach, čo je v hektickom svete nepochybne vítané.

Miesto nabáda k zvýšeniu koncentrácie a pozornosti, pretože každú chvíľu v ňom treba zmeniť smer a to, čo sa vzdušnou čiarou javí ako pár krokov, treba zdolávať mnohonásobne dlhšie. Presne ako v živote, kde zriedkakedy platí, že vás skratka dovedie do žiadaného cieľa.

Ak máte dron alebo vyjdete na kopec, z vtáčej perspektívy vyzerá labyrint najpôsobivejšie a pripomína prešpekulované geometrické obrazce v štýle kruhov v obilí.

Labyrint vo Waitovom lome z vtáčej perspektívy

Zdroj: https://www.placemania.sk/devinska-kobyla-sandberg-waitov-lom/

Extra tip: 

Máte radi výzvy? Ak máte zdravé kĺby, môžete v suchom počasí imitovať štýl stredovekých mníchov, ktorí si labyrintové potulky náročky sťažovali tým, že sa do cieľa vydali kolenačky. 
 

Vedeli ste, že? 

Dochované historické záznamy naznačujú, že hromadné odstraňovanie labyrintov z katedrál v 18. storočí malo okrem iných aj jeden celkom prozaický dôvod – nevychovanosť návštevníkov. Atrakcia určená na tiché rozjímanie ironicky spôsobovala rozptyľovanie a hluk, čo je zaznamenané aj kronikárom z Chartres. Ten sa koncom sedemnásteho storočia v zápiskoch posťažoval, že ľudia sú neohľaduplní a svojím dupotaním v labyrinte narúšajú pietnu atmosféru prebiehajúcich bohoslužieb.